प्रयोगकर्ता:SM7/sandbox1

विकिपीडिया से
मोर
भारतीय मोर भारत के राष्ट्रीय पक्षी हवे।

भारत देस में पावल जाए वाली चिरई सब क लिस्ट हवे। भारत सरकार द्वारा मानल जाये वाली भारतीय सीमा में चिरई सभ के कुल 1266 प्रजातिन क पहिचान साल 2016 तक ले कइल गइल बाटे।[1] इन्हन में से 61 गो देसी प्रजाति,[1] एक ठो बाहर से आदमिन द्वारा ले आइल गइल, आ करीब 25 गो कंचित-कला पावाल जाये वाली बाड़ी स। दू गो प्रजाति स्थानीय रूप से बिलुप्त हो चुकल बाड़ी आ 82 गो प्रजाति अइसन बाडीं जिनहन पर पुरा बिस्व भर में खतरा मेंड़रा रहल बाटे। एह लिस्ट में भारत के सुदूर समुंदरी इलाका, जइसे कि दक्षिण गंगोत्री, में पावल जाये वाली चिरई नइखी स सामिल आ कुछ अन्य समुंदरी चिरई बिना भारतीय समुंदरी सीमा के धियान में रखले, अंदाज से सीमा मान के बीछल गइल बाड़ी। एह में फॉसिल के रूप में पावल जाये वाली आ पिंजरा से उड़ के भागल चिरई भी ना सामिल बाड़ी।

भारत का राष्ट्रीय पक्षी भारतीय मोर हउवे।[2] सभसे हाल में, भारत में खोजल गइल चिरई सभ में दू गो चिरई बाड़ी, 2006 में खोजल गइल बगुन लोई आ 2016 में खोजल गइल हिमालयी बनचिरई, दुनों पूर्वोत्तर भारत के अरुणाचल प्रदेश में मिलल बाड़ी। एकरे अलावा कुछ चिरई, जइसे कि जार्डन्स क्रूजर, दोबारा मिल गइल बाड़ी। कुछ के उपप्रजाति से दर्जा बदल के अलग प्रजाति के मान लिहल गइल बा।

ई लिस्ट जीवबिज्ञान की वर्गीकरण के हिसाब से बनावल गइल बाटे। एम्में प्रयोग भइल अंगरेजी आ वैज्ञानिक नांव अंतर्राष्ट्रीय चिरई वैज्ञानिक संघ के लिस्ट (वर्शन 3.2) पर आधारित बाटे। भोजपुरी नाँव खातिर भारत के परसिद्ध चिरई-वैज्ञानिक सालिम अली के किताब में दिहल उत्तर प्रदेश आ बिहार के क्षेत्रीय नाँव के सहारा लिहल गइल बा। जवन चिरई ए यूपी बिहार के इलाका में ना पावल जाली उनहन क हिंदी नाँव या लोकल भाषा में नाँव दिहल बा; कुछ चिरई सभ के नाँव ना मालुम होखे के कारण बैज्ञानिक नाँव के सीधे देवनागरी लिपि में भी लिख दिहल गइल बा।

नीचे लिस्ट में कुछ नाँव के आगे दिहल टैग क मतलब बा:

  • (A) Accidental जवन प्रजाति भारत में यदा-कदा लउक जाले
  • (E) Endemic जवन भारत का देसी प्रजाति हवे
  • (I) Introduced आदमी द्वारा इहाँ ले आइल गइल बाटे, प्राकृतिक रूप से ना मिले
  • (Ex) Extirpated भारत से बिलुप्त हो चुकल बा


बिसयसूची

नॉन-पासराइन: मेगापॉड . तीतर आ मोर बंस . Ducks, geese and swans . Loons . Shearwaters and petrels . Storm petrels . Grebes . Flamingos . Tropicbirds . Storks . Ibises and spoonbills . Bitterns, herons and egrets . Pelicans . Frigatebirds . Boobies and gannets . Cormorants . Darters . Osprey . Hawks, kites and eagles . Falcons . Bustards . Finfoot . Rails, crakes, gallinules, and coots . Cranes . Buttonquails . Thick-knees . Oystercatchers . Crab Plover . Ibisbill . Avocets and stilts . Plovers and lapwings . Painted snipe . Jacanas . Sandpipers and allies . Pratincoles and coursers . Gulls . Terns . Skimmers . Skuas . Sandgrouse . Pigeons and doves . Parrots and allies . Cuckoos . Barn owls . Typical owls . Frogmouths . Nightjars . Treeswifts . Swifts . Trogons . Typical rollers . Kingfishers . Bee-eaters . Hoopoes . Hornbills . Barbets . Honeyguides . Woodpeckers and allies .

पासराइन: Broadbills . Pittas . Woodshrikes . Woodswallows . Ioras . Cuckoo-shrikes . Whistlers and allies . Shrikes . Old World orioles . Drongos . Fantails . Monarch flycatchers . Crows, jays, ravens and magpies . Waxwings . Grey Hypocolius . Titmice . Penduline tits . Long-tailed tits . Larks . Bulbuls . Swallows and martins . Old World warblers . Cisticolas and allies . Babblers . Parrotbills . White-eyes . Fairy-bluebirds . Goldcrest . Wrens . Nuthatches . Wallcreeper . Treecreepers . Starlings . Thrushes and allies . Old World flycatchers . Dippers . Leafbirds . Flowerpeckers . Sunbirds and spiderhunters . Sparrows . Weavers and allies . Waxbills and allies . Accentors . Wagtails and pipits . Siskins, crossbills and allies . Buntings .

See also       References

मेगापॉड[संपादन करीं]

कुल: गैलीफॉरमेस, परिवार: मेगापॉडिडाई

मेगापॉड चिरई कुल भारी लउके वाली आ माझिल से ले के बड़हन साइज के, मुर्गी की नियर होलीं। इनहन के गरदान छोट आ पंजा चौड़ा होला। अधिकतर ई भूअर चाहे मटियाहूँ रंग के होलीं।

इनहन के कुल 21 गो प्रजाति के पहिचान भइल बाटे जेवना में खाली एक ठो भारत में पावल जाले।

तीतर आ मोर बंस[संपादन करीं]

पियोरी
हिमालयी मोनाल

कुल: गैलीफॉरमेस, परिवार: फैसिअनिडाई

इनहन के सामूहिक रूप से अंग्रेजी में फैसिअनिडाई (मतलब, तीतरबंसी या मोरबंस के) कहल जाला। एह परिवार के चिरई जमीन पर रहेलीं आ इनहन में तीतर, बटेर, मुर्गी, मोर, मोनाल आ जंगली मुर्गी सामिल बाड़ीं स।

एह परिवार में शामिल चिरई कुल के पूरा बिस्व में 156 प्रजाति आ भारत में 46 गो प्रजाति मिलेला।

डुबकी[संपादन करीं]

पनडुब्बी

कुल: [[]] Podicipediformes, परिवार: [[]] Podicipedidae अंग्रेजी:Grebes

पानी में डुबकी लगावे वाली ई चिरई छोटहन से ले के माझिल आकार क होखेलीं आ ई मीठा (ताजा) पानी के चिरई हईं। पंजा पतवार वाला होला आ ई कुल बहुत बढियाँ तैराक होखेलीं। हालाँकि, इनहन क पैर शरीर में बहुत पीछे की ओर होला जेवना से जमीन पर चले आ दउरे में इनहन के बहुते दिक्कत होले।

इनहन के 20 गो प्रजाति पुरा दुनिया मिले लीं जवना में से 5 गो भारत में पावल जालीं।

राजहंस[संपादन करीं]

कुल: Phoenicopteriformes, परिवार: Phoenicopteridae; अंग्रेजी:Flamingos

फ्लेमिंगो 3 से 5 फीट के ऊँचाई वाली शानदार चिरई होलीं आ छिछिला पानी में से शेलफिश (छोट घोंघा वगैरह) आ सेवार छान के खालीं। इनहन के अजीब तरीका के चोंच खास एही काम खातिर अइसन होले जवना से ई अपना भोजन आ कनई-माटी के बिलगा सकें; एगो अउरी बिसेसता ई कि एह चोंच के प्रयोग उल्टा कर के करे लीं। बिस्व के 6 गो प्रजाति में से 2 गो भारत में पावल जालीं।

स्टॉर्क[संपादन करीं]

कुल: Ciconiiformes, परिवार: Ciconiidae; अंग्रेजी:Storks

स्टॉर्क ग्रुप के चिरई बड़हन आकार, लंबा टांग, लमछर गर्दन आ मजबूत ठोर वाली, छिछला पानी के चिरई होलीं। ई चिरई बोले लीं ना। चोंच बजा के एक दुसरा से संबाद करे लीं। खतोना बहुत बड़ा होला आ कई साल ले इस्तेमाल होखत रह सकेला। इनहन के कई गो प्रजाति प्रवासी होलीं। दुनिया में 19 गो आ एह में से 9 गो भारत में पावल जालिन।

लोहजंघा

बकुला[संपादन करीं]

किल्चिया बकुला (Little Bittern)

कुल: Ciconiiformes, परिवार: Ardeidae; अंग्रेजी:Bitterns, herons and egrets

आर्डेइडाई परिवार में अंग्रेजी हिसाब से तीन गो प्रकार होला bitterns, heronsen:egrets, जिनहन के भारत में सामान्य नाँव बकुला (बगुला) या बक दिहल गइल बाटे। माझिल से ले के बड़का आकार क ई चिरई लमहर गर्दन आ पैर वाली होखे लीं।

इनहन का कुल 61 गो प्रजाति होली जिनहन में 21 गो प्रजाति भारत में पावल जालीं।

बड़का बकुला

पेलिकन[संपादन करीं]

देव हंस

कुल: Pelecaniformes, परिवार: Pelecanidae; अंग्रेजी:Pelican

पेलिकन चिरई सभ बड़ा आकार के पनिहा चिरई होखे लीं आ इनहन के चोंच में नीचे पाउच नियर लटकत रहे ला। इन्हन के पंजा पतवार वाला आ चार गो अँगुरी वाला होला। दुनिया के 8 गो प्रजाति में से भारत में 3 गो प्रजाति मिले लीं।


पनकउआ[संपादन करीं]

पन कउआ

कुल: Pelecaniformes, परिवार: Phalacrocoracidae; अंग्रेजी:Cormorants

The Phalacrocoracidae is a family of medium-to-large coastal, fish-eating seabirds that includes cormorants and shags. Plumage colouration varies with the majority having mainly dark plumage, some species being black and white, and a few being colourful. There are 38 species worldwide and 3 species which occur in India.

पनवा[संपादन करीं]

कुल: Pelecaniformes, परिवार: Anhingidae; अंग्रेजी:Darters

Darters are frequently referred to as "snake-birds" because of their long thin neck, which gives a snake-like appearance when they swim with their bodies submerged. The males have black and dark brown plumage, an erectile crest on the nape and a larger bill than the female. The females have a much paler plumage especially on the neck and underparts. The darters have completely webbed feet, and their legs are short and set far back on the body. Their plumage is somewhat permeable, like that of cormorants, and they spread their wings to dry after diving. There are 4 species worldwide and 1 species which occurs in India.

  • पनवा, Oriental Darter|Oriental Darter या Snake-bird, Anhinga melanogaster


बाज आ चील्ह[संपादन करीं]

Crested Honey Buzzard
Black Kite

कुल: Falconiformes, परिवार: Accipitridae; अंग्रेजी:Hawks, kites and eagles

Accipitridae is a family of birds of prey and include hawks, eagles, kites, harriers and Old World vultures. These birds have powerful hooked beaks for tearing flesh from their prey, strong legs, powerful talons, and keen eyesight. There are 233 species worldwide and 57 species which occur in India.



कबूतर आ पंडुक (Pigeons and doves)[संपादन करीं]

कुल: Columbiformes. परिवार: Columbidae

Pigeons and doves are stout-bodied birds with short necks and short slender bills with a fleshy cere. There are 308 species worldwide and 29 species which occur in India.

Rock Pigeon

नउनिया[संपादन करीं]

कुल: Coraciiformes. परिवार: Upupidae

Hoopoes have black, white and orangey-pink colouring with a large erectile crest on their head. There are 2 species worldwide and 1 species which occurs in India.


भुजइठा[संपादन करीं]

en:Black Drongo

कुल: Passeriformes. परिवार: Dicruridae

The drongos are mostly are black or dark grey in colour, sometimes with metallic tints. They have long forked tails, and some Asian species have elaborate tail decorations. They have short legs and sit very upright whilst perched, like a shrike. They flycatch or take prey from the ground. There are 24 species worldwide and 9 species which occur in India.


मैना[संपादन करीं]

कुल: Passeriformes. परिवार: Sturnidae

मैना परिवार क चिरई छोट से माझिल आकार कि बिचा में होलीं आ किरवना-पतिंगा आ फल खालीं।

मैना क पूरा विश्व में 125 प्रजाति आ भारत में 18 गो प्रजाति पावल जाले।

तिलेर मैना

संदर्भ[संपादन करीं]

  1. 1.0 1.1 Praveen J.,;Jayapal, Rajah; Pittie, Aasheesh 2016. A checklist of the birds of India. Indian Birds. 11:(5&6):113–172A
  2. भारत सरकार. "National bird of India". भारत सरकार. Retrieved 2 दिसंबर 2007.
  3. Gaston, AJ; Pandey, S (1987). "Sighting of Rednecked Grebes (Podiceps grisegena) on the Pong Dam Lake, Himachal Pradesh". J. Bombay Nat. Hist. Soc. 84 (3): 676–677.{{cite journal}}: CS1 maint: multiple names: authors list (link)
  4. Mundkur, Taej; Pravez, Rishad (1989). "Sight record of Rednecked Grebe Podiceps griseigena near Rajkot, Gujarat". J. Bombay Nat. Hist. Soc. 86 (3): 440.{{cite journal}}: CS1 maint: multiple names: authors list (link)