Jump to content

गगनयान

विकिपीडिया से
गगनयान
Gaganyaan
TV-D1 व्हीकल पर रखल गगनयान के क्र्यू-मॉड्यूल
Manufacturer
Country of originभारत
Operatorइसरो
Applicationsक्र्यू सहित अंतरिक्ष उड़ान
WebsiteISRO
Specifications
Spacecraft typeक्र्यू (चालक दल) सहित
Launch mass8,200 किग्रा (290,000 औंस) (सर्विस मॉड्यूल शामिल)[1]
Dry mass3,735 किग्रा (131,700 औंस)[2]
Crew capacity3
Dimensionsडायमीटर: 3.5 मी (11 फीट)[3]
Height: 3.58 मी (11.7 फीट)[3]
Volume8 मी3 (280 घन फुट)[4]
Powerफोटोवोल्टाइक सिस्टम
Regimeनिचला पृथिवी ऑर्बिट
Design life7 दिन
Production
Statusडेवलपमेंट चालू बा
Maiden launch
गगनयान मिशन के निशान

गगनयान (अंग्रेजी: Gaganyaan; 'गगन' माने आकाश, 'यान' माने बिमान) भारतीय ऑर्बिटल अंतरिक्ष बिमान बाटे जे मनुष्य सहित अंतरिक्ष में पहुँचे वाला पहिला भारतीय मिशन होखी। एह अंतरिक्ष यान के तीन लोगन के ले जाए खातिर डिजाइन कइल गइल बा। एकर अपग्रेड संस्करण में रेंडेज आ डॉकिंग क्षमता दिहल जाए के योजना बाटे। अपना पहिला मानव सहित मिशन में भारतीय अंतरिक्ष अनुसंधान संगठन (इसरो) के बहुत हद तक खुद से बनावल 5.3 मीट्रिक टन के कैप्सूल 400 किमी के ऊंचाई पर के गति से सात दिन ले पृथिवी के चक्कर लगाई। एह दौरान एह कैप्सूल में दू से तीन लोग सवार रही। पहिला मानव सहित मिशन के मूल रूप से दिसंबर 2021 में इसरो के एलवीएम3 पर शुरू करे के योजना रहल,[5][6] बाकी एकरे बाद एकरा में देरी हो गइल आ 2025 से पहिले भेजाये के उमेद ना बाटे।

हिंदुस्तान एयरोनॉटिक्स लिमिटेड (HAL) द्वारा बनावल जा रहल एह क्रू मॉड्यूल (चालक दल मॉड्यूल) के पहिली बेर बिना क्रू के टेस्ट उड़ान 18 दिसंबर 2014 के भइल[7] मई 2019 तक ले, क्रू मॉड्यूल के डिजाइन पूरा हो गइल बा।[8] रक्षा अनुसंधान आ विकास संगठन (डीआरडीओ) अंतरिक्ष ग्रेड के खाना, चालक दल के सेहत देखभाल, विकिरण माप आ सुरक्षा, चालक दल के मॉड्यूल के सुरक्षित रिकवरी खातिर पैराशूट, आ आग बुतावे वाला सिस्टम जइसन जरूरी मानव केंद्रित सिस्टम आ तकनीक खातिर सहायता दी[9]

11 जून 2020 के ई घोषणा भइल कि भारत में कोविड-19 महामारी के कारण पहिला बेर बिना चालक दल के गगनियन प्रक्षेपण में देरी होखे के उमेद बा,[10] हालाँकि, चालक दल वाला प्रक्षेपण के ओभरआल टाइमलाइन पर कवनो परभाव ना पड़े के उमेद बा।[11] इसरो के अध्यक्ष एस सोमानाथ 30 जून 2022 के घोषणा कइलें कि सुरक्षा के चिंता के चलते पहिला चालक दल वाला मिशन कम से कम 2024 तक ले ना भेजल जाई।[12]

इहो देखल जाय

[संपादन करीं]
  1. Expert Talk by Dr R.Venkatraman, Dy.Director on Challenges in launch pad systems for Gaganyaan (Video). SDSC SHAR. 6 October 2020. Retrieved 6 October 2020.
  2. "Indian Manned Spacecraft". Astronautix. 2014. Archived from the original on 28 December 2016.
  3. 1 2 Kunhikrishnan, P. "India's Human Spaceflight Programme: GAGANYAAN" (PDF). UNOOSA. Archived from the original (PDF) on 20 February 2019. Retrieved 20 February 2019.
  4. "Integrated Cabin Pressure Control System" (PDF). isro.gov.in. ISRO. p. 11. Archived from the original (PDF) on 21 August 2019. Retrieved 23 August 2019.
  5. Singh, Surendra (29 December 2018). "Rs 10,000 crore plan to send 3 Indians to space by 2022". Retrieved 29 December 2018.
  6. PTI (2018-08-15). "Gaganyaan mission to take Indian astronaut to space by 2022: PM Modi". The Hindu (अंग्रेजी में). ISSN 0971-751X. Retrieved 2022-11-26.
  7. "Hindustan Aeronautics Limited". Archived from the original on 22 February 2014. Retrieved 17 February 2014.
  8. "India's first solar mission in 2020: ISRO chairman". The Times of India. 4 May 2019. Retrieved 5 May 2019.
  9. "Gaganyaan: DRDO to provide special space food and emergency survival kit for ISRO's manned mission". The Financial Express. 4 March 2020. Retrieved 6 March 2020.
  10. "No Gaganyaan unmanned flight this year". The Weather Channel. 11 June 2020. Retrieved 13 June 2020.
  11. "India's first human space mission "Gaganyaan" will not be affected by COVID pandemic: Dr.Jitendra Singh". 3 July 2020. Archived from the original on 3 July 2020. Retrieved 3 July 2020.
  12. Times of India Staff (30 June 2022). "Gaganyaan mission can't happen this year or next year, focus fully on safety aspects: Isro chief". The Times of India. Archived from the original on 30 June 2022. Retrieved 2 July 2022.