देवनागरी

विकिपीडिया से
(देवनागरी लिपि से अनुप्रेषित)
देवनागरी
देवनागरी अच्छर (Chandas फोंट में)
प्रकार
भाषाभोजपुरी, हिंदी, मराठी, मैथिली, नेपाली, नेवारी, कोंकणी, बोडो, सिंधीसंस्कृत
काल
सुरुआती चीन्हा: पहिली सदी ईस्वी,[1] आधुनिक रूप: 10वीं सदी ईसवी[2][3]
परिवार
संतान
गुजराती
मोड़ी
बहिन सभ
गुरुमुखी, नंदनागरी, कैथी
लिखे के दिशा
बायें-से-दहिने
ISO 15924Deva, 315
युनिकोड नाँव
Devanagari
U+0900–U+097F देवनागरी,
U+A8E0–U+A8FF देवनागरी बिस्तारित,
U+1CD0–U+1CFF वैदिक बिस्तार

देवनागरी, जेकरा के नागरी भी कहल जाला,[4] बाएँ से दहिने लिखल जाए वाली आबूगीडा (खंड-खंड में लिखल जाए वाली लिखाई के सिस्टम चाहे लिपि) ह,[5] जे ब्राह्मी लिखाई पर आधारित हवे,[1] आ भारतीय उपमहादीप में इस्तेमाल होखे ले। ई भारत आ नेपाल के ऑफिशियल लिपि हवे। एकर बिकास 7वीं सदी में भइल आ तबसे ई रेगुलर इस्तेमाल में बाटे।[4][6] देवनागरी लिखाई में कुल 47 गो प्राथमिक कैरेक्टर बाड़ें, जिनहन में 14 स्वर आ 33 व्यंजन बाड़ें, आ ई दुनिया के चउथा सभसे बेसी इस्तेमाल होखे वाली लिखाई हवे,[7] जेकर इस्तेमाल करीबन 120 से बेसी भाषा सभ के लिखे खातिर हो रहल बाटे।[8]

अच्छर[संपादन करीं]

स्वर[संपादन करीं]

स्वतंत्र रूप रोमनाइजेशन के साथ मात्र के रूप में स्वतंत्र रूप रोमनाइजेशन के साथ मात्र के रूप में
कंठ्य
(Guttural)
a ā पा
तालव्य
(Palatal)
i पि ī पी
ओष्ठ्य
(Labial)
u पु ū पू
मूर्धन्य
(Retroflex)
पृ पॄ
दन्त्य
(Dental)
पॢ पॣ
कंठतालव्य
(Palatoguttural)
e पे ai पै
कंठओष्ठ्य
(Labioguttural)
o पो au पौ
IAST अं aṃ पं अः aḥ पः
IAST अॅ or एॅ æ पॅ ɒ or ɔ पॉ

व्यंजन[संपादन करीं]

sparśa
(Plosive)
anunāsika
(Nasal)
antastha
(Approximant)
ūṣma/saṃghaṣhrī
(Fricative)
Voicing aghoṣa ghoṣa aghoṣa ghoṣa
Aspiration alpaprāṇa mahāprāṇa alpaprāṇa mahāprāṇa alpaprāṇa mahāprāṇa
kaṇṭhya
(Guttural)
ka
/k/
kha
/kʰ/
ga
/ɡ/
gha
/ɡʱ/
ṅa
/ŋ/
ha
/ɦ/
tālavya
(Palatal)
ca
/c, t͡ʃ/
cha
/cʰ, t͡ʃʰ/
ja
/ɟ, d͡ʒ/
jha
/ɟʱ, d͡ʒʱ/
ña
/ɲ/
ya
/j/
śa
/ɕ, ʃ/
mūrdhanya
(Retroflex)
ṭa
/ʈ/
ṭha
/ʈʰ/
ḍa
/ɖ/
ḍha
/ɖʱ/
ṇa
/ɳ/
ra
/r/
ṣa
/ʂ/
dantya
(Dental)
ta
/t̪/
tha
/t̪ʰ/
da
/d̪/
dha
/d̪ʱ/
na
/n/
la
/l/
sa
/s/
oṣṭhya
(Labial)
pa
/p/
pha
/ɸ/
ba
/b/
bha
/bʱ/
ma
/m/
va
/w, ʋ/

संदर्भ[संपादन करीं]

  1. 1.0 1.1 उद्धरण खराबी:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named gazett
  2. Isaac Taylor (1883), History of the Alphabet: Aryan Alphabets, Part 2, Kegan Paul, Trench & Co, p. 333, ISBN 978-0-7661-5847-4, ... In the Kutila this develops into a short horizontal bar, which, in the Devanagari, becomes a continuous horizontal line ... three cardinal inscriptions of this epoch, namely, the Kutila or Bareli inscription of 992, the Chalukya or Kistna inscription of 945, and a Kawi inscription of 919 ... the Kutila inscription is of great importance in Indian epigraphy, not only from its precise date, but from its offering a definite early form of the standard Indian alphabet, the Devanagari ...
  3. Salomon, Richard (1998). Indian epigraphy: a guide to the study of inscriptions in Sanskrit, Prakrit, and the other Indo-Aryan languages. South Asia research. Oxford: Oxford University Press. pp. 39–41. ISBN 978-0-19-509984-3.
  4. 4.0 4.1 Kuiper, Kathleen (2010). The Culture of India. New York: The Rosen Publishing Group. p. 83. ISBN 978-1615301492.
  5. उद्धरण खराबी:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named georgec
  6. उद्धरण खराबी:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named salomon1000
  7. Templin, David. "Devanagari script". omniglot.com. Archived from the original on 1 April 2015. Retrieved 5 April 2015.
  8. Devanagari (Nagari), Script Features and Description, United States: SIL International, 2013, archived from the original on 2 July 2017

बाहरी कड़ी[संपादन करीं]