Jump to content

मराठी

विकिपीडिया से
(मराठी भाषा से अनुप्रेषित)
Marathi
मराठी (टेम्पलेट:Translit)
उच्चारणmr
English: /məˈrɑːti/
मूलभाषा बाटेIndia
क्षेत्रSouth, South Central and Western India
नृजातीयताMarathi
मूल बोले वाला
L1: 83 million (2011)e27
L2: 16 million (2011)[1]
प्रारंभिक रूप
बोली सभ
Indian Signing System
ऑफिशियल स्टेटस
सरकारी भाषा बाटे
India
नियमित कइल जाले Ministry of Marathi Language and various other institutions
भाषा कोड
ISO 639-1mr
ISO 639-2mar
ISO 639-3Either:
mar – Modern Marathi
omr – Old Marathi
Linguist list
omr Old Marathi
Glottologmara1378  (Modern Marathi)[8]
oldm1244  (Old Marathi)[9]
Linguasphere59-AAF-o
  regions where Marathi is the language of the majority or plurality
  regions where Marathi is the language of a significant minority
Map of Marathi language in India (district-wise). Darker shades imply a greater percentage of native speakers of Marathi in each district.

मराठी (Marathi) एगो क्लासिकल इंडो–आर्य भाषा हवे, जेकर मुख्य बोलनिहार मराठी लोग बाड़ें। ई भाषा भारत के महाराष्ट्र राज्य में सबसे बेसी बोलल जाले, बाकिर गोवा, आ गुजरात, कर्नाटक, आ दादरा–नगर हवेली आ दमन–दीवो के कुछ इलाकन में बोलल जाले।

मराठी, महाराष्ट्र राज्य के राजभाषा हवे, आ गोवा राज्य में एगो अतिरिक्त सरकारी भाषा के रूप में मानल गइल बा — ओहिजा मराठी में आवे वाला निवेदन (request) के जवाब मराठी में ही देहल जाला। ई भारत के 22 अनुसूचित भाषन में सामिल बाटे। 2011 के जनगणना के मुताबिक मराठी बोलनिहार लोग के गिनती करीबन 8 करोड़ 30 लाख (83 मिलियन) रहल।एह तरीका से, दुनिया भर में महतारीभाषा के हिसाब से मराठी पंद्रहवाँ (15th) स्थान पर बा, आ भारत में ई तीसरा नंबर पर बा — हिंदी (हिंदुस्तानी) आ बंगाली के बाद।

मराठी में आधुनिक भारतीय भाषन में से सबसे पुरान साहित्य मिलेला। एह भाषा के मुख्य बोली रूप मानक मराठी (Standard Marathi) आ वरहाडी मराठी (Varhadi Marathi) हवे। भारत सरकार अक्टूबर 2024 में मराठी के शास्त्रीय भाषा (Classical Language) के दर्जा देले बिया।

मराठी में “हम” (we) शब्द के दो अलग रूप मिलेला — एक “समावेशी (inclusive)” आ दूसरा “बहिष्कृत (exclusive)” रूप। एह भाषा में तीन लिंग होला — पुल्लिंग, स्त्रीलिंग, आ नपुंसकलिंग। उच्चारण (phonology) के हिसाब से मराठी में दांतिया (apico-alveolar) आ तालव्य (alveo-palatal) ध्वनि के अंतर स्पष्ट बा, आ ई 'ल' आ 'ळ' जइसन ध्वनि में भी फर्क राखे ला।

  1. उद्धरण खराबी:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named e27
  2. उद्धरण खराबी:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named kas
  3. "झाडी बोली (मराठी भाषेतील सौंदर्यस्थळे) | मिसळपाव". www.misalpav.com. Retrieved 15 March 2020.
  4. "Marathi | South Asian Languages and Civilizations". salc.uchicago.edu. Archived from the original on 24 April 2020. Retrieved 15 March 2020.
  5. Ghatage 1970.
  6. "The Goa, Daman and Diu Official Language Act, 1987" (PDF). indiacode.nic.in. Retrieved 12 November 2022.
  7. उद्धरण खराबी:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named goa
  8. Hammarström, Harald; Forkel, Robert; Haspelmath, Martin, eds. (2017). "Marathi". Glottolog 3.0. Jena, Germany: Max Planck Institute for the Science of Human History.
  9. Hammarström, Harald; Forkel, Robert; Haspelmath, Martin, eds. (2017). "Old Marathi". Glottolog 3.0. Jena, Germany: Max Planck Institute for the Science of Human History.