मराठी
| Marathi | |
|---|---|
| मराठी (टेम्पलेट:Translit) | |
The word टेम्पलेट:Translit in Devanagari | |
| उच्चारण | mr English: /məˈrɑːti/ |
| मूलभाषा बाटे | India |
| क्षेत्र | South, South Central and Western India |
| नृजातीयता | Marathi |
मूल बोले वाला | L1: 83 million (2011)e27 L2: 16 million (2011)[1] |
प्रारंभिक रूप | Maharashtri Prakrit
|
| बोली सभ |
|
| |
| Indian Signing System | |
| ऑफिशियल स्टेटस | |
सरकारी भाषा बाटे | India
|
| नियमित कइल जाले | Ministry of Marathi Language and various other institutions |
| भाषा कोड | |
| ISO 639-1 | mr |
| ISO 639-2 | mar |
| ISO 639-3 | Either:mar – Modern Marathiomr – Old Marathi |
Linguist list | omr Old Marathi |
| Glottolog | mara1378 (Modern Marathi)[8]oldm1244 (Old Marathi)[9] |
| Linguasphere | 59-AAF-o |
regions where Marathi is the language of the majority or plurality regions where Marathi is the language of a significant minority | |
Map of Marathi language in India (district-wise). Darker shades imply a greater percentage of native speakers of Marathi in each district. | |
मराठी (Marathi) एगो क्लासिकल इंडो–आर्य भाषा हवे, जेकर मुख्य बोलनिहार मराठी लोग बाड़ें। ई भाषा भारत के महाराष्ट्र राज्य में सबसे बेसी बोलल जाले, बाकिर गोवा, आ गुजरात, कर्नाटक, आ दादरा–नगर हवेली आ दमन–दीवो के कुछ इलाकन में बोलल जाले।
मराठी, महाराष्ट्र राज्य के राजभाषा हवे, आ गोवा राज्य में एगो अतिरिक्त सरकारी भाषा के रूप में मानल गइल बा — ओहिजा मराठी में आवे वाला निवेदन (request) के जवाब मराठी में ही देहल जाला। ई भारत के 22 अनुसूचित भाषन में सामिल बाटे। 2011 के जनगणना के मुताबिक मराठी बोलनिहार लोग के गिनती करीबन 8 करोड़ 30 लाख (83 मिलियन) रहल।एह तरीका से, दुनिया भर में महतारीभाषा के हिसाब से मराठी पंद्रहवाँ (15th) स्थान पर बा, आ भारत में ई तीसरा नंबर पर बा — हिंदी (हिंदुस्तानी) आ बंगाली के बाद।
मराठी में आधुनिक भारतीय भाषन में से सबसे पुरान साहित्य मिलेला। एह भाषा के मुख्य बोली रूप मानक मराठी (Standard Marathi) आ वरहाडी मराठी (Varhadi Marathi) हवे। भारत सरकार अक्टूबर 2024 में मराठी के शास्त्रीय भाषा (Classical Language) के दर्जा देले बिया।
मराठी में “हम” (we) शब्द के दो अलग रूप मिलेला — एक “समावेशी (inclusive)” आ दूसरा “बहिष्कृत (exclusive)” रूप। एह भाषा में तीन लिंग होला — पुल्लिंग, स्त्रीलिंग, आ नपुंसकलिंग। उच्चारण (phonology) के हिसाब से मराठी में दांतिया (apico-alveolar) आ तालव्य (alveo-palatal) ध्वनि के अंतर स्पष्ट बा, आ ई 'ल' आ 'ळ' जइसन ध्वनि में भी फर्क राखे ला।
संदर्भ
[संपादन करीं]- ↑ उद्धरण खराबी:Invalid
<ref>tag; no text was provided for refs namede27 - ↑ उद्धरण खराबी:Invalid
<ref>tag; no text was provided for refs namedkas - ↑ "झाडी बोली (मराठी भाषेतील सौंदर्यस्थळे) | मिसळपाव". www.misalpav.com. Retrieved 15 March 2020.
- ↑ "Marathi | South Asian Languages and Civilizations". salc.uchicago.edu. Archived from the original on 24 April 2020. Retrieved 15 March 2020.
- ↑ Ghatage 1970.
- ↑ "The Goa, Daman and Diu Official Language Act, 1987" (PDF). indiacode.nic.in. Retrieved 12 November 2022.
- ↑ उद्धरण खराबी:Invalid
<ref>tag; no text was provided for refs namedgoa - ↑ Hammarström, Harald; Forkel, Robert; Haspelmath, Martin, eds. (2017). "Marathi". Glottolog 3.0. Jena, Germany: Max Planck Institute for the Science of Human History.
- ↑ Hammarström, Harald; Forkel, Robert; Haspelmath, Martin, eds. (2017). "Old Marathi". Glottolog 3.0. Jena, Germany: Max Planck Institute for the Science of Human History.
| ई भाषा-संबंधी लेख एगो आधार बाटे। जानकारी जोड़ के एकरा के बढ़ावे में विकिपीडिया के मदद करीं। |