प्रज्ञान रोवर

विकिपीडिया से
प्रज्ञान
चंद्रयान-3 में भेजल गइल प्रज्ञान रोवर के इस्कीमैटिक फोटो
मिशन प्रकारचंद्र रोवर
आपरेटरइसरो (ISRO)
मिशन अवधि
अंतरिक्षबिमान लच्छन
निर्माताइसरो (ISRO)
लैंडिंग द्रब्यमा.
  • चंद्रयान-2: 27 किग्रा (950 औंस)
  • चंद्रयान-3: 26 किग्रा (920 औंस)
डाइमेंशन0.9 मी × 0.75 मी × 0.85 मी (3.0 बाई 2.5 बाई 2.8 फीट)
पावर50 W सोलर पैनल से
मिशन सुरुआत
लांच तारीख
  • चंद्रयान-2: 22 July 2019 (2019-07-22) 14:43:12 IST (09:13:12 UTC)
  • चंद्रयान-3: 14 July 2023 (2023-07-14) 14:35 IST (09:05 UTC)[1]
राकेटLVM3 M1, LVM3 M4
लांच के जगहSDSC Second launch pad
ठीकेदारISRO
से डिप्लॉयVikram
डिप्लॉयमेंट तारीखचंद्रयान-2: Intended: 7 September 2019[2]
Result: Never deployed from destroyed lander.[3] Chandrayaan-3: 23 August 2023[4]
Lunar रोवर
Landing date6 September 2019, 20:00-21:00 UTC[5]
Landing siteAttempted: 70.90267°S 22.78110°E [6] (Intended)
Crash landing at least 500m away from planned site. (Actual)
Distance covered500 मी (1,600 फीट) (intended)

प्रज्ञान चंद्रमा पर जाके खोजबीन करे खातिर भारत के इसरो द्वारा भेजल चंद्रयान-2 के रोवर रहल आ वर्तमान में चंद्रयान-3 मिशन खातिर रोवर बाटे।[7][8]चंद्रयान-2 आ चंद्रयान-3, दुनो भारतीय अंतरिक्ष अनुसंधान संगठन (इसरो-ISRO) द्वारा बिकसित चंद्र मिशन बाड़ें[9] जेह में चंद्रयान-2 22 जुलाई 2019 के लॉन्च कइल गइल रहे बाकी एह में शामिल प्रज्ञान रोवर लैंडर विक्रम के साथे तब नष्ट हो गइल जब ई 6 सितंबर 2019 के चंद्रमा पर क्रैश-लैंड कइलस आ एकरा के कबो तैनाती के मौका ना मिलल।[10] चंद्रयान-3 के लॉन्च 14 जुलाई 2023 के, दुपहरिया 2:35 बजे IST पर भइल आ 23 अगस्त 2023 के चंद्रमा पर उतरल।[11][12][13] एह में शामिल रोवर के ए बेरी सफलता से काम करे के उमेद बाटे।

परिचय[संपादन करीं]

चंद्रयान-2 खातिर डिजाइन कइल गइल एह रोवर के द्रब्यमान लगभग 27 किग्रा (60 पाउंड) रहल आ एकरा के सौर ऊर्जा से चले खातिर बनावल गइल रहे।[14][15] रोवर के 6 चक्का पर चंद्रमा के सतह पर 500 मीटर के दूरी ले 1 सेमी प्रति सेकंड के चाल से चले के रहे, ऑन-साइट एनालिसिस करे के रहे आ डेटा के विक्रम लैंडर में भेजे के रहे, जवन एकरा के धरती पर मौजूद इस्टेशन पर रिले करे वाला रहे।[16][17][18][19][20] नेविगेशन खातिर रोवर में नीचे बतावल चीज लगावल गइल रहे:

  • स्टीरियोस्कोपिक कैमरा आधारित थ्री-डी विजन: रोवर के साम्हने दू गो 1 मेगापिक्सेल, मोनोक्रोमैटिक NAVCAM सभ के ग्राउंड कंट्रोल टीम के आसपास के इलाका के 3D व्यू उपलब्ध करावे खातिर, आ इलाका के डिजिटल एलिवेशन मॉडल पैदा क के रास्ता-प्लानिंग में मदद करे खातिर लगावल गइल रहल।[21] आईआईटी कानपुर रोवर खातिर प्रकाश आधारित नक्शा जनरेशन आ मोशन प्लानिंग खातिर सबसिस्टम के विकास में योगदान दिहले रहल।[22]
  • कंट्रोल आ मोटर डायनामिक्स: रोवर डिजाइन में रॉकर-बोगी सस्पेंशन सिस्टम आ छह गो चक्का रहल, सगरी चक्का सभ स्वतंत्र ब्रशलेस डीसी इलेक्ट्रिक मोटर से चलावल जाए वाला रहलें। स्टीयरिंग पहिया सभ के डिफरेंसियल स्पीड भा स्किड स्टीयरिंग से पूरा हो सके वाला रहल।[23]

प्रज्ञान रोवर के कुल ऑपरेटिंग टाइम एक चंद्रमा के दिन (भा पृथ्वी के लगभग 14 दिन) के रहल, काहें से कि एकर इलेक्ट्रॉनिक्स के डिजाइन ठंढा चंद्रमा के रात के सहन करे खातिर ना बनावल गइल रहे। एकरे बिजली प्रणाली में सौर ऊर्जा से चले वाला स्लीप/अवेक के चक्र लागू कइल गइल रहे, जेकर चलते ई योजना से ढेर सेवा के समय भी दे सकत रहे।[24][25]

  • डाइमेंशन: 0.9 × 0.75 × 0.85 मीटर[26]
  • पावर: 50 W[26] सोलर पैनल से
  • जात्रा के चाल: 1 सेमी/से.[26]
  • मिशन के समय (प्लान): ≤14 दिन (एक चांद्र दिन)

पेलोड[संपादन करीं]

2019 के क्रैश लैंडिंग[संपादन करीं]

प्रज्ञान रोवर के लेके चहुँपे वाला विक्रम लैंडर 7 सितंबर 2019 के चंद्रयान-2 ऑर्बिटर से अलग हो गइल आ चंद्रमा पर लगभग 1:50 AM बजे शुरुआती उतराई के मिशन पैरामीटर के भीतर मानल गइल, प्लान के मुताबिक महत्वपूर्ण ब्रेकिंग प्रक्रिया के पूरा कइल गइल। उतराई आ सॉफ्ट-लैंडिंग विक्रम पर ऑन-बोर्ड कंप्यूटर सभ द्वारा करे के रहे, मिशन कंट्रोल के ठीक से एडजस्ट ना कर पावल आ एह तरीका से विक्रम लैंडर चंद्रमा के सतह पर टक्कर भा क्रैश के रूप में उतरल।

लैंडर के ट्रैजेक्टरी सतह से लगभग 2.1 किलोमीटर (1.3 मील; 6,900 फीट) ऊपरें बिचलित होखे लागल रहे। इसरो के लाइव-स्ट्रीम के दौरान अंतिम टेलीमेट्री रीडिंग से पता चले ला कि विक्रम के अंतिम वर्टिकल वेग सतह से 330 मीटर ऊपर से स्थिति में 58 मीटर/सेकंड (210 किमी/घंटा) रहल जे एमआईटी टेक्नोलॉजी रिव्यू के अनुसार "चंद्रमा पर उतरे खातिर बहुते तेज रहल। दुर्घटना के बतावे वाली सुरुआती रिपोर्ट सभ में, इसरो के अध्यक्ष के. सिवन द्वारा पुष्टि कइल गइल, ई बतावल गइल कि लैंडर के लोकेशन मिल गइल बा, आ "ई जरूरे एगो हार्ड लैंडिंग रहल होखी"। चंद्र टोही ऑर्बिटर दुर्घटना स्थल के तस्वीर लिहलस, जवना में देखल गइल कि लैंडर आ लैंडर के भीतर रखल प्रज्ञान रोवर एह टक्कर से नष्ट हो गइल रहलें, जवना के चलते टक्कर के साइट पर कई किलोमीटर तक मलबा फइल गइल।

संदर्भ[संपादन करीं]

  1. "ISRO to launch moon mission Chandrayaan-3 on July 14. Check details". हिंदुस्तान टाइम्स. 2023-07-06. Retrieved 2023-07-06.
  2. "Live media coverage of the landing of Chandrayaan-2 on lunar surface – ISRO". www.isro.gov.in. Archived from the original on 2019-09-02. Retrieved 2019-09-02.
  3. "Chandrayaan - 2 Latest Update". isro.gov.in. September 7, 2019. Archived from the original on September 8, 2019. Retrieved September 11, 2019.
  4. "Chandrayaan-3 launch on July 14; August 23-24 preferred landing dates". THE TIMES OF INDIA. 6 July 2023.
  5. "Chandrayaan-2 update: Fifth Lunar Orbit Maneuver". Indian Space Research Organisation. September 1, 2019. Archived from the original on September 3, 2019. Retrieved September 1, 2019.
  6. Amitabh, S.; Srinivasan, T. P.; Suresh, K. (2018). Potential Landing Sites for Chandrayaan-2 Lander in Southern Hemisphere of Moon (PDF). 49th Lunar and Planetary Science Conference. 19–23 March 2018. The Woodlands, Texas. Bibcode:2018LPI....49.1975A. Archived from the original (PDF) on 22 August 2018.
  7. "Chandrayaan-2 Spacecraft". Archived from the original on 18 July 2019. Retrieved 24 August 2019. Chandrayaan 2's Rover is a 6-wheeled robotic vehicle named Pragyan, which translates to 'wisdom' in Sanskrit.
  8. Wilson, Horace Hayman (1832). A dictionary in Sanscrit and English. Calcutta: Education Press. p. 561.
  9. "Isro: Chandrayaan-2 launch between July 9 and 16 | India News - Times of India". The Times of India. May 2019.
  10. Vikram lander located on lunar surface, wasn't a soft landing: Isro.
  11. "चंद्रयान-3: विक्रम लैंडर के चांद पर उतरने के बाद प्रज्ञान रोवर से जुड़े पांच सवालों के जवाब". BBC News हिंदी (हिंदी में). 24 अगस्त 2023. Retrieved 24 अगस्त 2023.
  12. "Chandrayaan-3 launch on 14 July, lunar landing on 23 or 24 August". The Hindu (भारतीय अंग्रेजी में). 2023-07-06. ISSN 0971-751X. Retrieved 2023-07-14.
  13. "रोवर प्रज्ञान ने शुरू किया काम, लैंडर विक्रम कर रहा निगरानी : चंद्रयान 3 के दोनों 'साथियों' के लिए व्यस्त रहेगा आने वाला पखवाड़ा". NDTVIndia. 24 अगस्त 2023. Retrieved 24 अगस्त 2023.
  14. "Chandrayaan-2 to Be Launched in January 2019, Says ISRO Chief". Gadgets360. NDTV. Press Trust of India. 29 August 2018. Retrieved 29 August 2018.
  15. "ISRO to send first Indian into Space by 2022 as announced by PM, says Dr Jitendra Singh" (Press release). Department of Space. 28 August 2018. Retrieved 29 August 2018.
  16. "ISRO to Launch Chandrayaan 2 on July 15, Moon Landing by September 7". The Wire. Retrieved 2019-06-12.
  17. Singh, Surendra (10 May 2019). "Chandrayaan-2 will carry 14 payloads to moon, no foreign module this time". The Times of India (अंग्रेजी में). Retrieved 2019-05-11.
  18. "Payloads for Chandrayaan-2 Mission Finalised" (Press release). Indian Space Research Organisation. 30 August 2010. Archived from the original on 13 May 2019. Retrieved 4 January 2010.
  19. "Chandrayaan-2 to get closer to moon". The Economic Times. Times News Network. 2 September 2010. Archived from the original on 12 August 2011.
  20. Ramesh, Sandhya (12 June 2019). "Why Chandrayaan-2 is ISRO's 'most complex mission' so far". ThePrint. Retrieved 12 June 2019.
  21. Laxmiprasad, A.S; Sridhar Raja, V.L.N; Menon, Surya; Goswami, Adwaita; Rao, M.V.H; Lohar, K.A (15 July 2013). "An in situ laser induced breakdown spectroscope (LIBS) for Chandrayaan-2 rover: Ablation kinetics and emissivity estimations". Advances in Space Research. 52 (2): 332–321. Bibcode:2013AdSpR..52..332L. doi:10.1016/j.asr.2013.03.021 – via ScienceDirect.
  22. "With robot hands, IIT-K profs bring joy to paralytics". The Times of India (अंग्रेजी में). 2019. Retrieved 2019-07-10.
  23. Annadurai, Mylswami; Nagesh, G.; Vanitha, Muthayaa (28 June 2017). ""Chandrayaan-2: Lunar Orbiter & Lander Mission", 10th IAA Symposium on The Future of Space Exploration: Towards the Moon Village and Beyond, Torin, Italy". Archived from the original on 28 June 2017. Retrieved 14 June 2019. Mobility of the Rover in the unknown lunar terrain is accomplished by a Rocker bogie suspension system driven by six wheels. Brushless DC motors are used to drive the wheels to move along the desired path and steering is accomplished by differential speed of the wheels. The wheels are designed after extensive modelling of the wheel-soil interaction, considering the lunar soil properties, sinkage and slippage results from a single wheel test bed. The Rover mobility has been tested in the Lunar test facility wherein the soil simulant, terrain and the gravity of moon are simulated. The limitations w.r.t slope, obstacles, pits in view of slippage/sinkage have been experimentally verified with the analysis results. Alt URL
  24. "Dr M Annadurai, Project director, Chandrayaan 1: 'Chandrayaan 2 logical extension of what we did in first mission'". The Indian Express (भारतीय अंग्रेजी में). 2019-06-29. Retrieved 2019-06-30.
  25. Payyappilly, Baiju; Muthusamy, Sankaran (17 January 2018). "Design framework of a configurable electrical power system for lunar rover". 2017 4th International Conference on Power, Control & Embedded Systems (ICPCES). pp. 1–6. doi:10.1109/ICPCES.2017.8117660. ISBN 978-1-5090-4426-9. S2CID 38638820.
  26. 26.0 26.1 26.2 "Launch Kit at a glance - ISRO". www.isro.gov.in. Archived from the original on 2019-07-23. Retrieved 2019-08-05.