बिहार: रिवीजन सभ के बीचा में अंतर

विकिपीडिया से
Content deleted Content added
छो सफाई using AWB
छो →‎top: Find-replace
लाइन 85: लाइन 85:
प्राचीन काल में बिहार के सत्ता, शक्ति, अध्ययन आ संस्कृति के केंद्र मानल जाय।<ref>''Bihar, Past & Present: souvenir, 13th Annual Congress of Epigraphica'' by P. N. Ojha, Kashi Prasad Jayaswal Research Institute</ref> मगध में भारत के पहिला साम्राज्य, मौर्य साम्राज्य, के उदय भइल आ दुनिया के प्रसिद्ध धर्म, [[बौद्ध धर्म]] के प्रवर्तक [[गौतम बुद्ध]] के कर्मभूमि भी बिहार रहल।<ref>Mishra Pankaj, ''The Problem'', Seminar 450 – February 1997</ref> मौर्य आ गुप्त बंस के शासन के दौरान मगध साम्राज्य दक्खिनी एशिया के ज्यादातर हिस्सा के एक ठो केन्द्रीय सत्ता में बान्हे के काम कइलस।<ref>{{cite web | title = The History of Bihar| publisher=Bihar Government| url=http://gov.bih.nic.in/Profile/history.htm}}</ref> बिहार के अन्य क्षेत्र मिथिला प्राचीन काल में [[विदेह राज]] के हिस्सा रहल आ ब्राह्मण लोग के ज्ञान खातिर आ अध्ययन केंद्र के रूप में परसिद्ध रहल।<ref>{{cite web | url=https://books.google.co.uk/books?id=EzPYdQo3vZgC&pg=PA87&dq=mithila+north+bihar&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwinuuqG4oDSAhUO7mMKHataCyUQ6AEIJjAD#v=onepage&q=mithila%20north%20bihar&f=false | title=Wetlands Management in North Bihar | accessdate=8 फरवरी 2017 | pages=87}}</ref>
प्राचीन काल में बिहार के सत्ता, शक्ति, अध्ययन आ संस्कृति के केंद्र मानल जाय।<ref>''Bihar, Past & Present: souvenir, 13th Annual Congress of Epigraphica'' by P. N. Ojha, Kashi Prasad Jayaswal Research Institute</ref> मगध में भारत के पहिला साम्राज्य, मौर्य साम्राज्य, के उदय भइल आ दुनिया के प्रसिद्ध धर्म, [[बौद्ध धर्म]] के प्रवर्तक [[गौतम बुद्ध]] के कर्मभूमि भी बिहार रहल।<ref>Mishra Pankaj, ''The Problem'', Seminar 450 – February 1997</ref> मौर्य आ गुप्त बंस के शासन के दौरान मगध साम्राज्य दक्खिनी एशिया के ज्यादातर हिस्सा के एक ठो केन्द्रीय सत्ता में बान्हे के काम कइलस।<ref>{{cite web | title = The History of Bihar| publisher=Bihar Government| url=http://gov.bih.nic.in/Profile/history.htm}}</ref> बिहार के अन्य क्षेत्र मिथिला प्राचीन काल में [[विदेह राज]] के हिस्सा रहल आ ब्राह्मण लोग के ज्ञान खातिर आ अध्ययन केंद्र के रूप में परसिद्ध रहल।<ref>{{cite web | url=https://books.google.co.uk/books?id=EzPYdQo3vZgC&pg=PA87&dq=mithila+north+bihar&hl=en&sa=X&ved=0ahUKEwinuuqG4oDSAhUO7mMKHataCyUQ6AEIJjAD#v=onepage&q=mithila%20north%20bihar&f=false | title=Wetlands Management in North Bihar | accessdate=8 फरवरी 2017 | pages=87}}</ref>


1970 के दशक के बाद से बिहार सामाजिक आर्थिक बिकास के मामिला में अन्य भारतीय राज्य सभ से बहुत पाछे छूटत गइल।<ref>{{cite news | title = Bihar's 'first' Economic Survey Report tabled| url = http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2007-03-07/patna/27879796_1_bihar-capita-income-revenue-account| work=The Times of India| date=7 मार्च 2007| accessdate = 22 अगस्त 2008}}</ref><ref>{{cite news | title = Biharis an unwanted lot|author= Bal Thackeray| url = http://timesofindia.indiatimes.com/articleshow/msid-2840902,prtpage-1.cms| work=The Times of India| date=5 मार्च 2008| accessdate = 5 मार्च 2008}}</ref><ref>{{cite news| last1=वजीहुद्दीन | first1=मोहम्मद | date=10 अगस्त 2008| title = 'Bihari' has become an abuse | url = http://timesofindia.indiatimes.com/Review/Bihari_has_become_an_abuse/articleshow/3347091.cms| work=दि टाइम्स ऑफ इंडिया | accessdate = 10 अगस्त 2008}}</ref> कई ठे अर्थशास्त्री आ सामाजिक बिग्यानी लोग एकर कारन के रूप में केंद्र सरकार के नीति के देखेला, उदाहरण खातिर, भाड़ा बराबरी के नीति, जवना के तहत भारत में कहीं भी उद्योग लगावे के उद्देश्य राखल गइल आ केंद्र सरकार कच्चा माल आ खनिज के ढोवाई में सब्सिडी दे जेकरे कारण एह इलाका सभ में उद्योग ला लाग पावल।<ref>{{cite book | first = Arvind N.| last = Das| title = The Republic of Bihar| place = New Delhi| publisher=Penguin Books| year = 1992| isbn = 0-14-012351-2}}</ref><ref name="saibal">{{cite news | last = Goswami| first = Urmi A| date = 16 February 2005| title = 'Bihar Needs an Icon, a person who stands above his caste' (Dr Shaibal Gupta – Rediff Interview) | url = http://www.rediff.com/election/2005/feb/16inter2.htm| publisher=Rediff| accessdate = 16 February 2005| archiveurl= https://web.archive.org/web/20050220065240/http://www.rediff.com/election/2005/feb/16inter2.htm| archivedate= 20 February 2005 <!--DASHBot-->| deadurl= no}}</ref> एकरे अलावा केंद्र सरकार के उपेक्षा,<ref name="economic_strangulation" /><ref name="CPASGuruswamy20040615">{{cite web |last=गुरुस्वामी |first=मोहन |last2=बैठा |first2=रामनीस अत्तार |last3=मोहंती |first3=जीवन प्रकाश |title=Centrally Planned Inequality: The Tale of Two States – Punjab and Bihar |url=http://cpasindia.org/reports/07-Centrally-Planned-Inequality-Punjab-Bihar.pdf |date=15 जून 2004 |archive-url=https://web.archive.org/web/20090326210152/http://cpasindia.org/reports/07-Centrally-Planned-Inequality-Punjab-Bihar.pdf |archive-date=26 मार्च 2009 |location=नई दिल्ली |publisher=Centre for Policy Alternatives |format=PDF |accessdate=17 अगस्त 2015}}</ref><ref name="CPASGuruswamy20040215">{{cite web |last=गुरुस्वामी |first=मोहन |last2=मोहंती |first2=जीवन प्रकाश |title=The De-urbanisation of Bihar |url=http://cpasindia.org/reports/03-De-urbanisation-Bihar.pdf |date=15 फरवरी 2004 |archive-url=https://web.archive.org/web/20090326210154/http://cpasindia.org/reports/03-De-urbanisation-Bihar.pdf |archive-date=26 मार्च 2009 |location=New Delhi, India |publisher=Centre for Policy Alternatives |format=PDF |accessdate=17 अगस्त 2015}}</ref> बिहारी लोग के अंदर एकता के भावना के कमी,<ref name="saibal" /><ref>Ahmed Farzand and Mishra Subhash, [http://indiatoday.digitaltoday.in/index.php?option=com_content&issueid=78&task=view&id=19042&sectionid=4&Itemid=1 Leaders of Bihar unite to counter Raj Thackeray] {{dead link|date=फरवरी 2017|bot=medic}}{{cbignore|bot=medic}}, India Today, 31 अक्टूबर 2008</ref><ref>{{cite web| last = गुप्ता | first = शैबल | title = Bihar: Identity and Development| publisher = Asian Development Research Institute, Patna| url = http://www.bihartimes.com/articles/shaibal/biharidentity.html| accessdate = 30 अप्रैल 2006| archiveurl = https://web.archive.org/web/20050330161928/http://bihartimes.com/articles/shaibal/biharidentity.html| archivedate = 30 मार्च 2005}}</ref> आ 1793 में ब्रिटिश ईस्ट इंडिया कंपनी द्वारा लागू कइल गइल इस्तमरारी बंदोबस्त, जेवना में जमींदारी प्रथा के जामीन के राजस्व वसूली कइल जाले,<ref name="saibal" /> नियर कारण गिनावल जालें। हालाँकि, अब के सरकार बिहार के बिकास के क्षेत्र में तेजी से काम कइले बाटे।<ref>{{cite news |last=फडनिस |first=अदिति |authorlink= |date=26 जुलाई 2008 | title=Lalu in the red |url=http://www.business-standard.com/india/storypage.php?autono=329655 |newspaper=[[बिजनेस स्टैंडर्ड]] |archive-url=https://web.archive.org/web/20110607173041/http://www.business-standard.com/india/storypage.php?autono=329655 |archive-date=7 जून 2011 |accessdate=22 अगस्त 2015}}</ref> शासन ब्यवस्था में सुधार के बाद इहाँ [[इन्फ्रास्ट्रक्चर]] के क्षेत्र में निवेश में बढ़ती देखल गइल बा,<ref name="bihar_basher">{{cite news | last = गोस्वामी | first = उर्मी ए | date = 17 जून 2008| title = Biharis get work at home, bashers realise their worth| work = दि इकोनामिक टाइम्स |location=India| url = http://economictimes.indiatimes.com/News/PoliticsNation/Biharis_get_work_at_home_bashers_realise_their_worth/articleshow/3135697.cms| accessdate = 17 जून 2008}}</ref> स्वास्थ सुबिधा पहिले से बेहतर भइल बा, शिक्षा पर जोर बढ़ल बा, आ अपराध आ भ्रष्टाचार में कमी आइल बा।<ref>{{cite news |last=धर्मा |first=सुप्रिया | last2=Jha |first2=Abhay Mohan |date=15 जुलाई 2008 |title=Bihar witnesses a quiet transformation |url=http://www.ndtv.com/convergence/ndtv/story.aspx?id=NEWEN20080057141 |archive-url=https://web.archive.org/web/20080718045447/http://www.ndtv.com/convergence/ndtv/story.aspx?id=NEWEN20080057141 |archive-date=18 July 2008 |publisher=[[एनडीटीवी]] |accessdate=22 अगस्त 2015}}</ref><ref>{{cite news|last=झा |first=अभय मोहन |title=English makes inroads in Bihar villages |publisher=NDTV |date=8 मार्च 2008 |url=http://www.ndtv.com/convergence/ndtv/story.aspx?id=NEWEN20080043399&ch=3/8/2008%2011:32:00%20AM |accessdate=8 मार्च 2008 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080309185254/http://www.ndtv.com/convergence/ndtv/story.aspx?id=NEWEN20080043399 |archivedate=9 मार्च 2008 }}</ref>
1970 के दशक के बाद से बिहार सामाजिक आर्थिक बिकास के मामिला में अन्य भारतीय राज्य सभ से बहुत पाछे छूटत गइल।<ref>{{cite news | title = Bihar's 'first' Economic Survey Report tabled| url = http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2007-03-07/patna/27879796_1_bihar-capita-income-revenue-account| work=दि टाइम्स ऑफ इंडिया| date=7 मार्च 2007| accessdate = 22 अगस्त 2008}}</ref><ref>{{cite news | title = Biharis an unwanted lot|author= Bal Thackeray| url = http://timesofindia.indiatimes.com/articleshow/msid-2840902,prtpage-1.cms| work=दि टाइम्स ऑफ इंडिया| date=5 मार्च 2008| accessdate = 5 मार्च 2008}}</ref><ref>{{cite news| last1=वजीहुद्दीन | first1=मोहम्मद | date=10 अगस्त 2008| title = 'Bihari' has become an abuse | url = http://timesofindia.indiatimes.com/Review/Bihari_has_become_an_abuse/articleshow/3347091.cms| work=दि टाइम्स ऑफ इंडिया | accessdate = 10 अगस्त 2008}}</ref> कई ठे अर्थशास्त्री आ सामाजिक बिग्यानी लोग एकर कारन के रूप में केंद्र सरकार के नीति के देखेला, उदाहरण खातिर, भाड़ा बराबरी के नीति, जवना के तहत भारत में कहीं भी उद्योग लगावे के उद्देश्य राखल गइल आ केंद्र सरकार कच्चा माल आ खनिज के ढोवाई में सब्सिडी दे जेकरे कारण एह इलाका सभ में उद्योग ला लाग पावल।<ref>{{cite book | first = Arvind N.| last = Das| title = The Republic of Bihar| place = New Delhi| publisher=Penguin Books| year = 1992| isbn = 0-14-012351-2}}</ref><ref name="saibal">{{cite news | last = Goswami| first = Urmi A| date = 16 February 2005| title = 'Bihar Needs an Icon, a person who stands above his caste' (Dr Shaibal Gupta – Rediff Interview) | url = http://www.rediff.com/election/2005/feb/16inter2.htm| publisher=Rediff| accessdate = 16 February 2005| archiveurl= https://web.archive.org/web/20050220065240/http://www.rediff.com/election/2005/feb/16inter2.htm| archivedate= 20 February 2005 <!--DASHBot-->| deadurl= no}}</ref> एकरे अलावा केंद्र सरकार के उपेक्षा,<ref name="economic_strangulation" /><ref name="CPASGuruswamy20040615">{{cite web |last=गुरुस्वामी |first=मोहन |last2=बैठा |first2=रामनीस अत्तार |last3=मोहंती |first3=जीवन प्रकाश |title=Centrally Planned Inequality: The Tale of Two States – Punjab and Bihar |url=http://cpasindia.org/reports/07-Centrally-Planned-Inequality-Punjab-Bihar.pdf |date=15 जून 2004 |archive-url=https://web.archive.org/web/20090326210152/http://cpasindia.org/reports/07-Centrally-Planned-Inequality-Punjab-Bihar.pdf |archive-date=26 मार्च 2009 |location=नई दिल्ली |publisher=Centre for Policy Alternatives |format=PDF |accessdate=17 अगस्त 2015}}</ref><ref name="CPASGuruswamy20040215">{{cite web |last=गुरुस्वामी |first=मोहन |last2=मोहंती |first2=जीवन प्रकाश |title=The De-urbanisation of Bihar |url=http://cpasindia.org/reports/03-De-urbanisation-Bihar.pdf |date=15 फरवरी 2004 |archive-url=https://web.archive.org/web/20090326210154/http://cpasindia.org/reports/03-De-urbanisation-Bihar.pdf |archive-date=26 मार्च 2009 |location=New Delhi, India |publisher=Centre for Policy Alternatives |format=PDF |accessdate=17 अगस्त 2015}}</ref> बिहारी लोग के अंदर एकता के भावना के कमी,<ref name="saibal" /><ref>Ahmed Farzand and Mishra Subhash, [http://indiatoday.digitaltoday.in/index.php?option=com_content&issueid=78&task=view&id=19042&sectionid=4&Itemid=1 Leaders of Bihar unite to counter Raj Thackeray] {{dead link|date=फरवरी 2017|bot=medic}}{{cbignore|bot=medic}}, India Today, 31 अक्टूबर 2008</ref><ref>{{cite web| last = गुप्ता | first = शैबल | title = Bihar: Identity and Development| publisher = Asian Development Research Institute, Patna| url = http://www.bihartimes.com/articles/shaibal/biharidentity.html| accessdate = 30 अप्रैल 2006| archiveurl = https://web.archive.org/web/20050330161928/http://bihartimes.com/articles/shaibal/biharidentity.html| archivedate = 30 मार्च 2005}}</ref> आ 1793 में ब्रिटिश ईस्ट इंडिया कंपनी द्वारा लागू कइल गइल इस्तमरारी बंदोबस्त, जेवना में जमींदारी प्रथा के जामीन के राजस्व वसूली कइल जाले,<ref name="saibal" /> नियर कारण गिनावल जालें। हालाँकि, अब के सरकार बिहार के बिकास के क्षेत्र में तेजी से काम कइले बाटे।<ref>{{cite news |last=फडनिस |first=अदिति |authorlink= |date=26 जुलाई 2008 | title=Lalu in the red |url=http://www.business-standard.com/india/storypage.php?autono=329655 |newspaper=[[बिजनेस स्टैंडर्ड]] |archive-url=https://web.archive.org/web/20110607173041/http://www.business-standard.com/india/storypage.php?autono=329655 |archive-date=7 जून 2011 |accessdate=22 अगस्त 2015}}</ref> शासन ब्यवस्था में सुधार के बाद इहाँ [[इन्फ्रास्ट्रक्चर]] के क्षेत्र में निवेश में बढ़ती देखल गइल बा,<ref name="bihar_basher">{{cite news | last = गोस्वामी | first = उर्मी ए | date = 17 जून 2008| title = Biharis get work at home, bashers realise their worth| work = दि इकोनामिक टाइम्स |location=India| url = http://economictimes.indiatimes.com/News/PoliticsNation/Biharis_get_work_at_home_bashers_realise_their_worth/articleshow/3135697.cms| accessdate = 17 जून 2008}}</ref> स्वास्थ सुबिधा पहिले से बेहतर भइल बा, शिक्षा पर जोर बढ़ल बा, आ अपराध आ भ्रष्टाचार में कमी आइल बा।<ref>{{cite news |last=धर्मा |first=सुप्रिया | last2=Jha |first2=Abhay Mohan |date=15 जुलाई 2008 |title=Bihar witnesses a quiet transformation |url=http://www.ndtv.com/convergence/ndtv/story.aspx?id=NEWEN20080057141 |archive-url=https://web.archive.org/web/20080718045447/http://www.ndtv.com/convergence/ndtv/story.aspx?id=NEWEN20080057141 |archive-date=18 July 2008 |publisher=[[एनडीटीवी]] |accessdate=22 अगस्त 2015}}</ref><ref>{{cite news|last=झा |first=अभय मोहन |title=English makes inroads in Bihar villages |publisher=NDTV |date=8 मार्च 2008 |url=http://www.ndtv.com/convergence/ndtv/story.aspx?id=NEWEN20080043399&ch=3/8/2008%2011:32:00%20AM |accessdate=8 मार्च 2008 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080309185254/http://www.ndtv.com/convergence/ndtv/story.aspx?id=NEWEN20080043399 |archivedate=9 मार्च 2008 }}</ref>


== इतिहास ==
== इतिहास ==

12:45, 23 जनवरी 2019 तक ले भइल बदलाव

बिहार
بہار
Official seal of बिहार
भारत में बिहार के स्थिति
भारत में बिहार के स्थिति
Coordinates (पटना): 25°22′N 85°08′E / 25.37°N 85.13°E / 25.37; 85.13निर्देशांक: 25°22′N 85°08′E / 25.37°N 85.13°E / 25.37; 85.13
देस भारत
निर्माण22 मार्च 1912
(बिहार दिवस)
राज्य के दर्जा26 जनवरी 1950
राजधानीपटना
सभसे बड़ सहरपटना
जिला38
Government
 • राज्यपाललाल जी टंडन
 • मुख्यमंत्रीनीतीश कुमार (जदयू)
 • बिधायिकादूसदनी
बिधान सभा 75
बिधान परिषद 243
 • संसदीय क्षेत्र40
 • हाइकोर्टपटना हाइकोर्ट
Area
 • Total94,163 किमी2 (36,357 बर्ग मील)
 • Rank13वाँ
Population
 (2011)[1]
 • Total103,804,637
 • Rank3सरा
 • Density1,102/किमी2 (2,850/बर्ग मील)
Demonymबिहारी
Time zoneUTC+05:30 (IST)
Vehicle registrationBR
HDIIncrease 0.447[2] (low)
HDI रैंक16वाँ (2010)
साक्षरता63.8% (2011)[3]
ऑफिशियल भाषाहिंदी[4]उर्दू[5]
बोलल जालींभोजपुरी, मैथिली, मगही
Websitegov.bih.nic.in
Symbols of बिहार
जानवरगौर
चिरईघरेलू गौरैया
फूलकचनार
फेड़पीपर

बिहार भारत के एगो राज्य ह, जवन कि उत्तरी आ पूरबी भारत में[6][7][8] स्थित बा,ई 94,163 किमी2 (36,357 वर्ग मील) क्षेत्रफल वाला राज्य भारत के तेरहवाँ सबसे बड़ राज्य ह आ जनसंख्या के हिसाब से भारतीय राज्यन में तिसरा नंबर पर बा। बिहार राज्य के सीमा पश्चिम में उत्तर प्रदेश आ उत्तर में नेपाल से सटल बा जबकि पुरुब ओर पच्छिम बंगाल आ दक्खिन में झारखंड से सटल बाटे। बिहार एगो मैदानी राज्य ह, बिहार के मैदान में पच्छिम से पुरुब बहे वाली गंगा नदी एकरा के दू हिस्सा में बाँटे ली।[9] सांस्कृतिक रूप से बिहार के तीन गो क्षेत्रन में बाँटल जाला, मगध, मिथिलाभोजपुर[10]

15 नवंबर 2000 दक्खिनी बिहार के दक्खिनी हिस्सा के अलग क के झारखंड राज्य बनावल गइल।[11] बिहार के खाली भर 11.3% जनसंख्या शहर में रहे ले, एह मामिला में भारत में बिहार सभसे नीचे बा (हिमाचल प्रदेश के छोड़ के)।[12] एकरे अलावा लगभग 58% जनसंख्या 25 बरिस से कम उमिर के बा[13] आ भारत के अन्य राज्यन के तुलना में बिहार कमउमिर लोग के अनुपात के मामिला में सभसे उपर बा। बिहार के आधिकारिक भाषा हिंदीउर्दू बाड़ी सऽ।[4][5] अन्य प्रचलित भाषा सभ में भोजपुरी, मैथिली, मगही बाड़ी सऽ हालाँकि, सराकरी तौर पर खाली मैथिलि के भाषा के दर्जा मानल जाला।[14][15]

प्राचीन काल में बिहार के सत्ता, शक्ति, अध्ययन आ संस्कृति के केंद्र मानल जाय।[16] मगध में भारत के पहिला साम्राज्य, मौर्य साम्राज्य, के उदय भइल आ दुनिया के प्रसिद्ध धर्म, बौद्ध धर्म के प्रवर्तक गौतम बुद्ध के कर्मभूमि भी बिहार रहल।[17] मौर्य आ गुप्त बंस के शासन के दौरान मगध साम्राज्य दक्खिनी एशिया के ज्यादातर हिस्सा के एक ठो केन्द्रीय सत्ता में बान्हे के काम कइलस।[18] बिहार के अन्य क्षेत्र मिथिला प्राचीन काल में विदेह राज के हिस्सा रहल आ ब्राह्मण लोग के ज्ञान खातिर आ अध्ययन केंद्र के रूप में परसिद्ध रहल।[19]

1970 के दशक के बाद से बिहार सामाजिक आर्थिक बिकास के मामिला में अन्य भारतीय राज्य सभ से बहुत पाछे छूटत गइल।[20][21][22] कई ठे अर्थशास्त्री आ सामाजिक बिग्यानी लोग एकर कारन के रूप में केंद्र सरकार के नीति के देखेला, उदाहरण खातिर, भाड़ा बराबरी के नीति, जवना के तहत भारत में कहीं भी उद्योग लगावे के उद्देश्य राखल गइल आ केंद्र सरकार कच्चा माल आ खनिज के ढोवाई में सब्सिडी दे जेकरे कारण एह इलाका सभ में उद्योग ला लाग पावल।[23][24] एकरे अलावा केंद्र सरकार के उपेक्षा,[13][25][26] बिहारी लोग के अंदर एकता के भावना के कमी,[24][27][28] आ 1793 में ब्रिटिश ईस्ट इंडिया कंपनी द्वारा लागू कइल गइल इस्तमरारी बंदोबस्त, जेवना में जमींदारी प्रथा के जामीन के राजस्व वसूली कइल जाले,[24] नियर कारण गिनावल जालें। हालाँकि, अब के सरकार बिहार के बिकास के क्षेत्र में तेजी से काम कइले बाटे।[29] शासन ब्यवस्था में सुधार के बाद इहाँ इन्फ्रास्ट्रक्चर के क्षेत्र में निवेश में बढ़ती देखल गइल बा,[30] स्वास्थ सुबिधा पहिले से बेहतर भइल बा, शिक्षा पर जोर बढ़ल बा, आ अपराध आ भ्रष्टाचार में कमी आइल बा।[31][32]

इतिहास

बिहार के महातम ना केवल अभिए बल्कि बहुत पहिले से हवे। प्राचीन भारत में लगभग 475 ई. तक यानि गुप्त वंश तक जेतना भी राजा भइलन उनकर बिहारे एगो राज्य रहल औरी जवन अपना ओर सभेके लुभवलस। एकर प्रमाण उ लोग के राजधानी से लगावल जा सकेला। पुरनका बिहार जेकरा में अंग (पूरबी बिहार), बिदेह (उत्तर बिहार), मगध (दखिन बिहार) अउर वैशाली/लिच्छवी (उत्तर बिहार) शामिल रहे, उ पुरनका भारत में शक्ति, ज्ञान अउर संस्कृति के केंद्र रहल। मगध से भारत के पहिलका सबसे महान साम्राज्य उभरल, जेकरा के सभे मौर्य साम्राज्य के नाम से जानत बा, उ संसार के वोह साम्राज्यन में रहे, जवन कि धरम का पालन करत रहे। मगध साम्राज्य पूरा दखिनी एशिया को एक राज के अन्दर कइले रहे। एह काम में मौर्य साम्राज्य के अलावे गुप्त राजवंश के भी खूबे योगदान रहे। बिहार जेकर राजधानी पटना ह, ओकरा के पाटलिपुत्र, कुसुमपुर नाम से भी जानल जाला, जवन कि भारतीय सभ्यता के बहुत खास केंद्र रहे के प्रसिद्धि हासिल कइले बा। एही क्रम में शिक्षा के महत्त्वपूर्ण केंद्र नालंदा विश्वविद्यालय के स्थान भी ना केवल भारत में ही अपितु पूरा विश्व में प्रसिद्ध बा।

प्राचीन

प्राचीन काल में मगध के साम्राज्य देश के सबसे शक्तिशाली साम्राज्यन में से एगो रहल। अहिजा से मौर्य वंश, गुप्त वंश तथा अन्य कई राजवंशकुल देश के अधिकतर हिस्सवन पर राज कइले। मौर्य वंश के शासक सम्राट अशोक के साम्राज्य पश्चिम में अफ़ग़ानिस्तान तक फैलल रहल। मौर्य वंश के शासन 325 ईस्वी पूर्व से 185 ईस्वी पूर्व तक रहल। छठी आ पांचवी सदी इसापूर्व में अहिजा बौद्ध तथा जैन धर्मवन के उद्भव भइल। अशोक, बौद्ध धर्म के प्रचार में महत्वपूर्ण भूमिका निभइले रहलन आ उ आपन लईका महेन्द्र के बौद्ध धर्म के प्रसार खातिर श्रीलंका भेजले। उ आपन लईका के पाटलिपुत्र (वर्तमान पटना) के एगो घाट से विदा कइले रहलन जवन महेन्द्र के नाम से अब भी महेन्द्रू घाट कहल जाला। बाद में बौद्ध धर्म चीन तथा चीन के रास्ते जापान तक पहुंच गइल।

बिहार के इतिहासी नाम मगध रहल। बिहार के राजधानी पटना के इतिहासी नाम पाटलिपुत्र ह।

मध्यकाल

बारहवीं सदी में बख्तियार खिलजी बिहार पर आधिपत्य जमा लिहले। उके बाद मगध देश के प्रशासनिक राजधानी ना रहल। जब शेरशाह सूरी, सोलहवीं सदी में दिल्ली के मुगल बाहशाह हुमायूँ के हरा के दिल्ली के सत्ता पर कब्जा कइले तब बिहार के नाम पुनः प्रकाश में आइल पर इ अधिक दिनन तक ना रह पावल। अकबर बिहार पर कब्जा करके बिहार के बंगाल में विलय कर दिहले। इके बाद बिहार के सत्ता के बागडोर बंगाल के नवाबन के हाथन में चल गइल। बिहार के अतीत गौरवशाली रहल बा।

आधुनिक

1857 के प्रथम सिपाही विद्रोह में बिहार के बाबू कुंवर सिंह महत्वपूर्ण भूमिका निभइले। 1912 में बंगाल के विभाजन के फलस्वरूप बिहार नाम के राज्य अस्तित्व में पुन आइल। 1935 में उड़ीसा इसे अलग कर दिहल गइल। स्वतंत्रता संग्राम के दौरान बिहार के चंपारण के विद्रोह के, अंग्रेजवन के खिलाफ बग़ावत फैलावे में अग्रगण्य घटनावन में से एगो गिनल जायेला। स्वतंत्रता के बाद बिहार के एक और विभाजन भइल आ सन् 2000 में झारखंड राज्य इसे अलग कर दिहल गइल। भारत छोड़ो आंदोलन में भी बिहार के गहन भूमिका रहल।


भूगोल आ जलवायु

बिहार के नद्दी सभ के नकशा
बोध गया के सेना गाँव के लगे आश्रम के पहाड़ी सभ
बाढ़ में बूड़ल खेत
जलवायु
बर्गीकरणCwa
औसत तापमान27 °C (81 °F)
• गरमी34 °C (93 °F)
• जाड़ा10 °C (50 °F)
वर्षण1,200 मिमी (3.9 फीट)

बिहार के जलवायु में बिबिधता देखे के मिले ले। आमतौर पर इहाँ तापमान के दसा उपोष्णकटिबंधी पावल जाला जहाँ खूब गरम गर्मी के सीजन आ ठंडा जाड़ा के सीजन मिले ला। बिहार एगो बिसाल उपजाऊ मैदानी हिस्सा हवे आ इहाँ गंगा मुख्य नदी हवे; गंगा के सहायिका नदी सभ में उत्तर से गंडक, कोसी बागमती इत्यादि नदी आ के मिले लीं आ इनहन के कारण लगभग हर साल बिहार में बाढ़ के स्थिति पैदा हो जाले। उत्तर से आवे वाली नदी सभ में सगरी प्रमुख आ बड़हन नदी नेपाल से निकले लीं आ तराई के मैदान में आवे पर अचानक ढाल में कमी पा के बिसाल इलाका में फइल के बहे लागे लीं। बिहार राज्य के कुल जमीनी रकबा 94,163 किमी2 (1.013562096569×1012 वर्ग फु) बा आ इ राज्य 24° 20' 10" N से 27° 31' 15" N अक्षांश आ 83° 19' 50" E से 88° 17' 40" E देशांतर के बीच बिस्तार लिहले बाटे। समुंद्रतल से औसत ऊंचाई लगभग 173 फीट (53 मी) बाटे।

गंगा नदी बिहार के दू हिस्सा में बाँटे ले आ पच्छिम से पुरुब ओर के दिसा में एह राज्य के बीच से बहे ले। एकरा अन्य सहायिका सभ में सोन, बूढ़ी गंडक, चंदन, ओढ़नी आ फल्गु नदी बाड़ी स। उत्तर में नेपाल देस में बिहार से कुछे दूर पर हिमालय परबत के सभसे दक्खिनी श्रेणी सभ पहाड़ी के रूप में सुरू हो जालीं आ ई पहाड़ भले भौतिक रूप से बिहार के हिस्सा ना होखें, बाकिर इनहन के परभाव बिहार के थलरूप, आबोहवा आ संस्कृति पर जरूर देखल जा सके ला। बिहार के मध्यभाग आ दक्खिनी हिस्सा में भी कुछ छोटहन पहाड़ी पावल जालीं, जइसे कि राजगीर के पहाड़ी; दक्खिन में मौजूद राज्य झारखंड में छोटानागपुर के पठार पड़े ला जे साल 2000 से पहिले बिहारे के हिस्सा रहल।

बनस्पति आ जियाजंतु

Bauhinia acuminata
कचनार के फूल (Bauhinia acuminata)

बिहार में सरकारी तौर पर घोषित जंगल 6,764.14 किमी2 (7.2808597006×1010 वर्ग फु) के क्षेत्रफल पर बा, ई बिहार के कुल रकबा के 7.2% हिस्सा बाटे।[33][not in citation given] हिमालय के निचली पहाड़ी वाला हिस्सा के दक्खिन में सोमेश्वर आ दून पहाड़ी (चंपारण जिला) सभ के इलाका में नम पतझड़ बन के पट्टी पावल जाले। एह क्षेत्र में घास आ झाड़ीनुमा बनस्पति आ सरपत बंसी झाड़ी (मूँज, नरकट, कतरा इत्यादि) सभ भी पावल जाली। एह इलाका में बरखा के मात्रा 1,600 मिलीमीटर (5 फीट) के लगभग होला आ साल के बन खाती एकदम सटीक जलवायु होले। सभसे प्रमुख आ महत्व के फेड़ साल, खैर, आ सेमर बाने। सहरसा आ पूर्णिया जिला में भी नम पतझड़ वाली बनस्पति मिले ले।[34] साल (Shorea Robusta), केंदू भा तेंदू (Diospyros melanoxylon), सलाई (Boswellia serrata), साज (Terminalia tomentose), बहेड़ा (Terminalia bellerica), अर्जुन (Terminalia Arjuna), पैसार (Pterocarpus Marsupium), महुआ (Madhuca indica) इत्यादि बिहार के प्रमुख बृक्ष हवें।

वाल्मीकि नेशनल पार्क, पच्छिम चंपारण जिला में, लगभग 800 किमी2 (8.611128333×109 वर्ग फु) रकबा के इलाका में फइलल जंगली इलाका बाटे, ई भारत के 18वां राष्टीय पार्क हवे आ बाघ सभ के घनत्व के मामिला में भारत में चउथा नमर पर बा।[35] एह रिजर्व इलाका में बिबीधता वाले क्षेत्र बाने आ बिबिध प्रकार के जियाजन्तु आ बनस्पति के आवास बा, मुख्य रूप से शेर खाती एह भाग के संरक्षण कइल गइल बा।

भाषा

बिहार राज्य के अधिकृत सरकारी काम-काज के भाषा हिंदी हवे अउरी दूसरकी सरकारी भाषा उर्दू ह जेकर प्रयोग मुख्य रूप से पढ़े-पढ़ावे, कानूनी काम-काज इत्यादि में ही होला। बिहारी लोगन के आपस के काम-धाम आ बात-चीत के माध्यम बा:

भोजपुरी

मुख्य रूप से गोपालगंज जिला, सीवान जिला, छपरा जिला, पूर्ब चंपारन जिला, पच्छिम चंपारण जिला, भोजपुर जिला, रोहतास जिला, बक्सर जिला, आरा जिला, भभुआ जिला जिला में बोलल जाला।

मैथिली

मुख्य रूप से सीतामढ़ी जिला, दरभंगा जिला, मधुबनी जिला, सहरसा जिला, समस्तीपुर जिला, बेगुसराय जिला, मधेपुरा जिला, सुपौल जिला, शिवहर जिला, खगड़िया जिला, मुंगेर जिला,बाँका जिला इत्यादि जिलन में बोलल जाला।

मगही

बोले वाला लोग गया जिला, नालंदा जिला आउर जहानाबाद के आसपास क क्षेत्र में पावल जालें।

संदर्भ

  1. "census of india". भारत के जनगणना 2001. भारत सरकार. 27 मई 2002. Archived from the original on 3 अप्रैल 2007. Retrieved 14 अप्रैल 2007. {{cite web}}: Unknown parameter |deadurl= ignored (help)
  2. "Inequality- Adjusted Human Development Index for India's States". यूएनडीपी. Retrieved 6 अगस्त 2015.
  3. उद्धरण खराबी:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named Census2011Literacy
  4. 4.0 4.1 उद्धरण खराबी:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named CSDOffLang1950
  5. 5.0 5.1 उद्धरण खराबी:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named Benedikter2009
  6. "The Hindu (NOIDA Edition)". Dropbox. Retrieved 8 अप्रैल 2017.
  7. TNN (18 January 2016). "Marriages last the longest in north India, Maharashtra; least in northeast". दि टाइम्स ऑफ इंडिया.
  8. FP Editors (30 अप्रैल 2012). "Can North India overtake 'arrogant' South in growth?". फस्टपोस्ट. {{cite web}}: |last1= has generic name (help)
  9. "State Profile". Government of Bihar. Retrieved 17 अप्रैल 2015.
  10. "India's 2004 Elections: Grass-Roots and National Perspectives". p. 212. Retrieved 13 अप्रैल 2017.
  11. दत्त, अशोक कुमार. "Jharkhand". Encyclopædia Britannica.
  12. "At 11.3%, it has the lowest urban population among big states and the second lowest if one counts the small mountainous state of Himachal Pradesh (10%). 2011 census".
  13. 13.0 13.1 गुरुस्वामी, मोहन; कौल, अभिषेक (15 दिसंबर 2003). "The Economic Strangulation of Bihar" (PDF). नई दिल्ली: Centre for Policy Alternatives. Archived from the original (PDF) on 30 मई 2009. Retrieved 17 अगस्त 2015.
  14. उद्धरण खराबी:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named Chitransh2012
  15. उद्धरण खराबी:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named Cardona2003
  16. Bihar, Past & Present: souvenir, 13th Annual Congress of Epigraphica by P. N. Ojha, Kashi Prasad Jayaswal Research Institute
  17. Mishra Pankaj, The Problem, Seminar 450 – February 1997
  18. "The History of Bihar". Bihar Government.
  19. "Wetlands Management in North Bihar". p. 87. Retrieved 8 फरवरी 2017.
  20. "Bihar's 'first' Economic Survey Report tabled". दि टाइम्स ऑफ इंडिया. 7 मार्च 2007. Retrieved 22 अगस्त 2008.
  21. Bal Thackeray (5 मार्च 2008). "Biharis an unwanted lot". दि टाइम्स ऑफ इंडिया. Retrieved 5 मार्च 2008.
  22. वजीहुद्दीन, मोहम्मद (10 अगस्त 2008). "'Bihari' has become an abuse". दि टाइम्स ऑफ इंडिया. Retrieved 10 अगस्त 2008.
  23. Das, Arvind N. (1992). The Republic of Bihar. New Delhi: Penguin Books. ISBN 0-14-012351-2.
  24. 24.0 24.1 24.2 Goswami, Urmi A (16 February 2005). "'Bihar Needs an Icon, a person who stands above his caste' (Dr Shaibal Gupta – Rediff Interview)". Rediff. Archived from the original on 20 February 2005. Retrieved 16 February 2005. {{cite news}}: Unknown parameter |deadurl= ignored (help)
  25. गुरुस्वामी, मोहन; बैठा, रामनीस अत्तार; मोहंती, जीवन प्रकाश (15 जून 2004). "Centrally Planned Inequality: The Tale of Two States – Punjab and Bihar" (PDF). नई दिल्ली: Centre for Policy Alternatives. Archived from the original (PDF) on 26 मार्च 2009. Retrieved 17 अगस्त 2015.
  26. गुरुस्वामी, मोहन; मोहंती, जीवन प्रकाश (15 फरवरी 2004). "The De-urbanisation of Bihar" (PDF). New Delhi, India: Centre for Policy Alternatives. Archived from the original (PDF) on 26 मार्च 2009. Retrieved 17 अगस्त 2015.
  27. Ahmed Farzand and Mishra Subhash, Leaders of Bihar unite to counter Raj Thackeray[मुर्दा कड़ी], India Today, 31 अक्टूबर 2008
  28. गुप्ता, शैबल. "Bihar: Identity and Development". Asian Development Research Institute, Patna. Archived from the original on 30 मार्च 2005. Retrieved 30 अप्रैल 2006.
  29. फडनिस, अदिति (26 जुलाई 2008). "Lalu in the red". बिजनेस स्टैंडर्ड. Archived from the original on 7 जून 2011. Retrieved 22 अगस्त 2015.
  30. गोस्वामी, उर्मी ए (17 जून 2008). "Biharis get work at home, bashers realise their worth". दि इकोनामिक टाइम्स. India. Retrieved 17 जून 2008.
  31. धर्मा, सुप्रिया; Jha, Abhay Mohan (15 जुलाई 2008). "Bihar witnesses a quiet transformation". एनडीटीवी. Archived from the original on 18 July 2008. Retrieved 22 अगस्त 2015.
  32. झा, अभय मोहन (8 मार्च 2008). "English makes inroads in Bihar villages". NDTV. Archived from the original on 9 मार्च 2008. Retrieved 8 मार्च 2008. {{cite news}}: Unknown parameter |deadurl= ignored (help)
  33. "Natural Resources". Government of Bihar. Retrieved 17 अप्रैल 2015.
  34. "Forest in Bihar". Forest Ministry of Bihar.
  35. "VALMIKI". Archive.org. 27 मई 2004. Retrieved 26 अक्टूबर 2017.