देवनागरी: रिवीजन सभ के बीचा में अंतर
Content deleted Content added
अनुवाद |
|||
लाइन 16: | लाइन 16: | ||
|iso15924=Deva |
|iso15924=Deva |
||
}} |
}} |
||
'''देवनगरी''' एक ठो लिखाई के सिस्टम हवे। एकर जनम [[ब्राह्मी लिपि]] से भयल बा। एके मुख्य रूप से [[ |
'''देवनगरी''' एक ठो लिखाई के सिस्टम हवे। एकर जनम [[ब्राह्मी लिपि]] से भयल बा। एके मुख्य रूप से [[हिंदी]], [[मराठी]], [[संस्कृत]], [[नेपाली भाषा|नेपाली]], अउर [[भोजपुरी भाषा|भोजपुरी]] भाषा लिखे बदे इस्तेमाल करल जाला। |
||
{{clear}} |
{{clear}} |
08:47, 14 फरवरी 2017 तक ले भइल बदलाव
देवनागरी | |
---|---|
प्रकार | |
भाषा | भोजपुरी, हिंदी, मराठी, मैथिली, नेपाली, नेवारी, कोंकणी, बोडो, सिंधी आ संस्कृत |
काल | सुरुआती चीन्हा: पहिली सदी ईस्वी,[1] आधुनिक रूप: १०वीं सदी ईसवी[2][3] |
परिवार | |
संतान | गुजराती Moḍī |
बहिन सभ | गुरुमुखी, नंदनागरी, कैथी |
लिखे के दिशा | बायें-से-दहिने |
ISO 15924 | Deva, 315 |
युनिकोड नाँव | Devanagari |
U+0900–U+097F देवनागरी, U+A8E0–U+A8FF देवनागरी बिस्तारित, U+1CD0–U+1CFF वैदिक बिस्तार | |
देवनगरी एक ठो लिखाई के सिस्टम हवे। एकर जनम ब्राह्मी लिपि से भयल बा। एके मुख्य रूप से हिंदी, मराठी, संस्कृत, नेपाली, अउर भोजपुरी भाषा लिखे बदे इस्तेमाल करल जाला।
अच्छर
स्वर
स्वतंत्र रूप | रोमनाइजेशन | प के साथ मात्र के रूप में | स्वतंत्र रूप | रोमनाइजेशन | प के साथ मात्र के रूप में | ||
---|---|---|---|---|---|---|---|
कंठ्य (Guttural) |
अ | a | प | आ | ā | पा | |
तालव्य (Palatal) |
इ | i | पि | ई | ī | पी | |
ओष्ठ्य (Labial) |
उ | u | पु | ऊ | ū | पू | |
मूर्धन्य (Retroflex) |
ऋ | ṛ | पृ | ॠ | ṝ | पॄ | |
दन्त्य (Dental) |
ऌ | ḷ | पॢ | ॡ | ḹ | पॣ | |
कंठतालव्य (Palatoguttural) |
ए | e | पे | ऐ | ai | पै | |
कंठओष्ठ्य (Labioguttural) |
ओ | o | पो | औ | au | पौ | |
IAST | अं | aṃ | पं | अः | aḥ | पः | |
IAST | अॅ or एॅ | æ | पॅ | ऑ | ɒ or ɔ | पॉ |
ब्यंजन
sparśa (Plosive) |
anunāsika (Nasal) |
antastha (Approximant) |
ūṣma/saṃghaṣhrī (Fricative) | |||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Voicing → | aghoṣa | ghoṣa | aghoṣa | ghoṣa | ||||||||||||
Aspiration → | alpaprāṇa | mahāprāṇa | alpaprāṇa | mahāprāṇa | alpaprāṇa | mahāprāṇa | ||||||||||
kaṇṭhya (Guttural) |
क | ka /k/ |
ख | kha /kʰ/ |
ग | ga /ɡ/ |
घ | gha /ɡʱ/ |
ङ | ṅa /ŋ/ |
ह | ha /ɦ/ | ||||
tālavya (Palatal) |
च | ca /c, t͡ʃ/ |
छ | cha /cʰ, t͡ʃʰ/ |
ज | ja /ɟ, d͡ʒ/ |
झ | jha /ɟʱ, d͡ʒʱ/ |
ञ | ña /ɲ/ |
य | ya /j/ |
श | śa /ɕ, ʃ/ |
||
mūrdhanya (Retroflex) |
ट | ṭa /ʈ/ |
ठ | ṭha /ʈʰ/ |
ड | ḍa /ɖ/ |
ढ | ḍha /ɖʱ/ |
ण | ṇa /ɳ/ |
र | ra /r/ |
ष | ṣa /ʂ/ | ||
dantya (Dental) |
त | ta /t̪/ |
थ | tha /t̪ʰ/ |
द | da /d̪/ |
ध | dha /d̪ʱ/ |
न | na /n/ |
ल | la /l/ |
स | sa /s/ | ||
oṣṭhya (Labial) |
प | pa /p/ |
फ | pha /ɸ/ |
ब | ba /b/ |
भ | bha /bʱ/ |
म | ma /m/ |
व | va /w, ʋ/ |
संदर्भ
- ↑ उद्धरण खराबी:Invalid
<ref>
tag; no text was provided for refs namedgazett
- ↑ Isaac Taylor (1883), History of the Alphabet: Aryan Alphabets, Part 2, Kegan Paul, Trench & Co, p. 333, ISBN 978-0-7661-5847-4,
... In the Kutila this develops into a short horizontal bar, which, in the Devanagari, becomes a continuous horizontal line ... three cardinal inscriptions of this epoch, namely, the Kutila or Bareli inscription of 992, the Chalukya or Kistna inscription of 945, and a Kawi inscription of 919 ... the Kutila inscription is of great importance in Indian epigraphy, not only from its precise date, but from its offering a definite early form of the standard Indian alphabet, the Devanagari ...
- ↑ Salomon, Richard (1998). Indian epigraphy: a guide to the study of inscriptions in Sanskrit, Prakrit, and the other Indo-Aryan languages. South Asia research. Oxford: Oxford University Press. pp. 39–41. ISBN 978-0-19-509984-3.