Jump to content

बवासीर

विकिपीडिया से
बवासीर
दूसर नाँवअंग्रेजी में: Hemorrhoids, Haemorrhoids, piles,[1] hemorrhoidal disease[2]; हिंदी में: अर्श
गुदा के नस सभ के स्ट्रक्चर देखावत डायग्राम (Diagram demonstrating the anatomy of both internal and external hemorrhoids)
उच्चारण
मेडिकल ब्रांचजनरल सर्जरी
लच्छनअंदरूनी: बिना दरद के, चटक लाल रंग के गुदा से खून आवल[3]
बाहरी: गुदा के आसपास सूजन आ दरद (Pain and swelling around the anus)[4]
आम सुरुआतसमय45–65 के उमिर[5]
समय लागेलाकुछ दिन[3]
कारननामालूम[4]
रिस्क रहेलाकब्ज, डायरिया, sitting on the toilet for long periods, pregnancy[3]
जाँच के तरीकाभौतिक जाँच, सीरियस कारन सभ के रूल आउट कइल[2][3]
इलाजIncreased फाइबर (रेशेदार चीज) के सेवन, लिक्विड चीज के सेवन, NSAIDs, आराम, सर्जरी (ऑपरेशन), hemorrhoidal artery embolization[1][6]
फ्रीक्वेंसी50–66% जिनगी में कबो-न-कबो[1][3]

बवासीर एक किसिम के गुदा रोग हवे जेहमें गुदा नली में मौजूद खून के नस सभ में सूजन आ जाला। गुदा नली (एनल कैनाल) में मौजूद खून के वाहिका (वैस्कुलर स्ट्रक्चर) हैमोरॉयड्स (Hemorrhoids) भा पाइल्स (piles) हवे।[7][8] सामान्य आ सेहतमंद हालत में ई नरम गद्दी (कुशन) जइसन काम करेला, जवन मल त्याग (स्टूल कंट्रोल) में मदद करेला।[2] जब एह में सूजन (इन्फ्लेमेशन) हो जाला, तब ई रोग बन जाला,[8] आ आम भाषा में एही बेमारी भा रोग के “बवासीर” कहल जाला। पाइल्स के लच्छन ओकरे प्रकार पर निर्भर करेला[4]— अंदरूनी पाइल्स (इंटरनल) में अक्सर बिना दर्द के, मल त्याग के समय चटक लाल रंग के खून निकल सकेला।[3][4] बाहरी पाइल्स (एक्सटर्नल) में गुदा के छेद के आसपास दर्द आ सूजन होखेला।[4] अगर खून निकले ला त ई आमतौर पर गाढ़ (डार्क) रंग के होखेला।[4] ज्यादातर बवासीर के लच्छन कुछ दिन में खुद-ब-खुद गायब हो जालें आ ई बेमारी अपने-आप ठीक हो जाला।[3] हालाँकि, बाहरी पाइल्स ठीक होखे के बाद कई बेर चमड़ी के छोटहन हिस्सा बाहर लटकल (स्किन टैग) बच जाला।[4]

  1. 1 2 3 उद्धरण खराबी:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named "Review09".
  2. 1 2 3 Beck, David E. (2011). The ASCRS textbook of colon and rectal surgery (2nd ed.). New York: Springer. p. 175. ISBN 978-1-4419-1581-8. Archived from the original on 2014-12-30.
  3. 1 2 3 4 5 6 7 "Hemorrhoids". National Institute of Diabetes and Digestive and Kidney Diseases. November 2013. Archived from the original on 26 January 2016. Retrieved 15 February 2016.
  4. 1 2 3 4 5 6 7 उद्धरण खराबी:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named "Sun2016".
  5. उद्धरण खराबी:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named "Kaidar2007".
  6. उद्धरण खराबी:Invalid <ref> tag; no text was provided for refs named "NG2011".
  7. Chen, Herbert (2010). Illustrative Handbook of General Surgery. Berlin: Springer. p. 217. ISBN 978-1-84882-088-3.
  8. 1 2 Schubert, MC; Sridhar, S; Schade, RR; Wexner, SD (July 2009). "What every gastroenterologist needs to know about common anorectal disorders". World J Gastroenterol. 15 (26): 3201–09. doi:10.3748/wjg.15.3201. ISSN 1007-9327. PMC 2710774. PMID 19598294.